Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Banská spoločnosť pre ťažbu ortuti, úč. spol.
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 24.3.2005

(Socíété Miniére Le Cínabre, Société anonyme.)

V r. 1917 sprostredkovala firma Beer, Sondheimer a spol. vo e n. M. predaj merníckej ortuťorudnej bane z rúk bankára Jacobsa (majiteľa zlievárne v Košických Hámroch berlínskemu obchodníkovi Finkelsteínoví. Finkelstein za pomoci nemeckého kapitálu založil ešte toho istého roku Vranovskú ortuťovú baňu, úč. spol.s účastinným kapitálom 3,000.000 K a sám sa stal jej akcionárom. Po roku 1918 sa spoločnosť dostala do ťažkého výrobného a finančného položenia, takže prestala nielen dobývať (1921), ale nemohla udržiavať ani baňu schopnú prevádzky. Vo februári 1923 sa valné zhromaždenie, konané v Budapešti, rozhodlo likvidovať a odpredať baňu, keďže sa o ňu už zaujímal parížsky podnikateľ Alfréd Brémond.

Už 5. mája 1923 uzavrela likvidujúca spoločnosť s Brémondom kúpnu zmluvu a hneď nato predviedol Brémond celý majetok na Société Miniére Le Cinober S. A. Do 1. júna 1923 sa celý prevod skončil a francúzska spoločnosť sa stala jediným vlastníkom merníckeho závodu. Mernícka baňa a hutné zariadenie sa tak včlenilo do rozsiahleho Pelliotovho koncernu. V roku 1925 znížila spoločnosť svoj účastinný kapitál z pôvodných 600.000 frankov na 229.000 frankov. Neskoršie sa osobitným vkladom J. Fishera z londýnskej spoločnosti May Backer, ktorý k podniku pristúpil, mernícky závod sanoval. 15. novembra 1937 následkom rýchleho vyčerpania bane a nepriaznivých trhových i politických pomerov zastavila spoločnosť v merníckom závode prevádzku. Nasledujúceho roku zastavila i udržiavacie práce a vtedy štát dosadil vnútenú správu. Bane však už nezadržateľne speli k úpadku.V rokoch druhej svetovej vojny bola ťažba minimálna a nepresiahla nikdy desať ton surovej rudy.

Opis závodu:

Prvé úspechy v kutaní sa dosiahli v roku 1913. Ťažba výlučne ručná; ťažný vrátok v ťažnej šachte Pelliot. Osou závodu bola štôlňa Mária. V úpravni sa ruda preberala ručne. Od roku 1932 sa úpravárenský proces zaradil do hutného a upravovaná ruda sa prestala osobitne vykazovať. V tom roku sa inštaloval malý drvič (strojový), v roku 1935 nový, veľký. V pražiacej peci s výkonom sedem ton za 24 hodín sa ruda sušila. V hute boli dve šachtové pece na tvrdé drevo; v roku 1935 sa uviedla do chodu druhá rotačná pec. Ortuť sa získavala v kondenzátore. Do roku 1936 sa závod zásoboval vlastnou elektrickou energiou, potom preberal prúd od Východoslovenských elektrární.

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec