Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

Slovenské baníctvo v r. 1918-1938 - Banské a hutné závody a chemická továreň, úč. spol.
zdroj: Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec
pridané: 17.3.2005

V júni 1913 vznikli za majoritnej účasti ríšskonemeckého kapitálu Kusmove banské a hutné závody a chemická továreň, úč. spol. (Berg-und Huttemverke und chemische Fabrik A. G., Klíma; Klima-féle bánya- és kohómúvek és vegyészeti gyär részvénytársaság) v Perneku s účastinným kapitálom 700.000 korún. Založená spoločnosť vlastnila továreň na antimónové preparáty a banský závod na ťažbu pyritu a zlatej rudy v Perneku (Pezinku), baňu na medenú rudu v Častej pri Modre, baňu na antimónovú rudu pri Jasove a uhoľné ložisko v Hasprunke. Intenzívnejšie sa dolovalo v perneckej bani, kde sa dobýval železný kýz.

Podobne ako všetky ostatné pyritové a medenorudné bane bola i pernecká baňa počas vojny pod vojenskou správou. Vojenský erár spoločne s vlastníkmi podniku vystaval počas vojny pri bani úpravňu na antimónovú rudu. Výhradným odberateľom polotovarov podniku bola do roku 1918 bratislavská továreň spoločnosti Dynamit-Nobel.

Krátko pred koncom vojny upravili obidve zúčastnené strany zmluvne svoj ďalší vzájomný pomer. Účastinná spoločnosť mala prevziať celé zariadenie, patriace vojenskému eráru, za protihodnotu 240.000 K, ktoré po vojne požadovala reparačná komisia vo Viedni. Pri tomto plnom osamostatnení spoločnosti zvýšilo jej valné zhromaždenie akciový kapitál na 1,500.000 K.

Až do polovice roku 1920 sa pri ochromenej prevádzke vedenia podniku rýchlo striedali. V júni 1920 sa však dovŕšila transakcia československého peňažného konzorcia, vedeného Milanom Hodžom, ktoré získalo majoritu účastín Klímovej spoločnosti. a tým i väčšinu jej závodov. Od tejto doby vystupovala spoločnosť pod zjednodušeným názvom Banské a hutné závody a i chemická továreň, úč. spol. Mimoriadne valné zhromaždenie, konané 13.—15. júna 1923, schválilo tento prevod, ako aj zvýšenie účastinného kapitálu na 5 miliónov Kč.

Noví účastinári zamýšľali rozšíriť prevzatý podnik a prebudovať ho tak, aby sa organicky začlenil do štruktúry chemického a papiernického priemyslu (pretože jedine tieto odvetvia mohli vo väčšej miere odoberať pernecký kýz). Prudká odbytová kríza, neprekonateľná konkurencia španielskych a talianskych kýzov a finančná slabosť celého podniku prinútila riaditeľstvo obmedziť (1921) a v roku 1922 aj zastaviť prevádzku. Spoločnosť v roku 1924 likvidovala a jej zvyšky dožívali v Západoslovenskom ťažiarstva v Pezinku, ktorého kuxy vlastnili Antimónové banské a hutnícke závody.

Rudné baníctvo na Slovensku v r. 1918-1938, Zdeněk Němec