Minerály a horniny Slovenska      :: prepni na celú stránku

História baníctva na Slovensku

Banícke a hámornícke mestečko Medzev
zdroj: www.n.medzev.szm.sk
pridané:
30.11.2004

V minulosti na osídlenie dala podnet ťažba rúd železa a medi. Na pozvanie uhorského panovníka Bela IV. prišli nemecký prisťahovalci aj do doliny Bodvy. Z nich sa vivinula etnická skupina Karpatský nemci. hovoriaci tzv. mantáckym dialektom . Pôvodne sa usadili severozápadne od súčastného mesta. Neskôr sa presťahovali do údolia Grund. Toto osídlenie je najstaršou časťou , ulicou mesta.


Medzev

Prvá ale nepriama písomná zmienka je z roku 1272, píše sa v nej o zneužití lesa obyvateľmi baníckej osady. Najstaršia písomná zmienka o Nižnom Medzeve je z roku 1359 v súvislosti s reambuláciou hraníc Jasovského prešporstva, kam až do 19. storočia patrila. Od roku 1618 bolo poddanským mestom, o svoje výsady muselo často bojovať. Vyšný Medzev sa písomne spomína roku 1427. Zemepanským mestečkom sa stal roku 1628. Prvé tri hámre sa tu začali stavať roku 1371. Najväčší rozkvet hámorníctva nastal okolo roku 1870, keď tu pracovalo 109 hárov so 198 vyhňami. Už vtedy boli známe ich hámornícke výrobky - poľnohospodárske nástroje v Uhorsku i v zahraničí.

Hámornícky cech vznikol roku 1639. Obyvatelia pracovali okrem hámrov v okolitých baniach, lesoch, pálili uhlie, na pílach, v poľnohosspodárstve. Vyrábali aj šindle. Z ostatných remesile sa tu uplkatnilo garbiarstvo, súkeníctvo a krajčírstvo. Do života Medzevčanov značne zasiahli morové pidémie v rokoch 1622 a 1709 - 1711. Po zániku cechu hámorníkov na tradíciu nadviazali hámornícke združenia a firmy. Roku 1894 po zvýšení ťažby železnej rudy v Bani Lucia vystavali železnicu z Moldavy.

n.medzev.szm.sk